5. mája na slávnostnom galavečeri v Slovenskom národnom divadle v Bratislave vyhlasovali výsledky ankety Slovenka roka 2019. Cenu v kategórii Zdravotníctvo získala Mgr. Martina Dubovcová, PhD., ktorá nám poskytla rozhovor.

Ako táto udalosť ovplyvnila Vaše súkromie a Vašu prácu?
Táto príjemná udalosť zasiahla vo väčšej miere moju profesionálnu dráhu, ako súkromnú. Bola to významná udalosť nielen pre mňa samotnú, ale pre profesiu, v ktorej pracujem. 

Ako ste sa o nominácii dozvedela?   
Návrh na nomináciu podalo vedenie UNM a tento návrh schvaľovala nominačná komisia prestížnej ankety Slovenka roka. O rozhodnutí, že moja nominácia v tejto kategórii bola úspešná, mi oznámila produkčná z agentúry Star production.

Teraz trochu na profesijnú nôtu: Ako sa podľa Vás zo študentky vo vyučovacom procese zrodí dobrá sestra v praxi?
Myslím si, že na to vplýva množstvo faktorov. V prvej línii je určite predispozícia, nejaký impulz v osobnosti, že chce vykonávať túto zaujímavú, ale náročnú profesiu. Následne je určite potrebné mať šťastie na učiteľov, mentorov, kolegov, ktorí sú dobrým príkladom dobrej praxe. Sú to motivátori, ktorí odovzdávajú vedomosti, skúsenosti a túžia zakoreniť v budúcej sestre chuť sa učiť, vzdelávať, napredovať, robiť veci lepšie.

Mali ste tútora/ku, jednoducho niekoho, kto Vás „zasvätil“ do praxe?  Ak áno, čo bolo v tomto vovádzaní do praxe najdôležitejšie?
V mojej profesionálnej kariére tútorov/učiteľov bolo viac. Už od obdobia, kedy som bola študentkou vtedajšej strednej zdravotníckej školy v Martine, kde cech učiteľov bol naozaj dôsledný, odborne a aj osobnostne zdatný a zrelý pri vzdelávaní budúcich sestier, som dostala maximálny dokonca v niektorých predmetoch až nadrámcový obsah vedomostí. Bolo to zásadné obdobie, ktoré ma ovplyvnilo, a naštartovalo vo mne chuť byť prínosom pre túto profesiu. V časoch štúdií na vysokej škole v Martine, aj počas stáží prichádzali mnohé výzvy, ktoré som prijímala, a za ktoré som vďačná doteraz.

Čo si myslíte, že je pre sestru v dnešnom systéme tak ako je nastavený motivujúce zostať v praxi a zostať tu na Slovensku?
Otázku by som položila inak, čo vieme spraviť preto, aby sme budúce sestry motivovali sa vzdelávať a následne ich motivovať ostať v našom systéme? Je to atraktivita povolania, spoločenský status, profesionálny image a samozrejme finančné ohodnotenie. Aj stabilizácia tých, ktorí na Slovensku ostali, sa nesie v podobnom duchu. Je potrebné klásť dôraz na formu a organizovanie štúdia budúcich sestier, ich príprava na školách a praktický nácvik v terénnych podmienkach rôznych poskytovateľov im musí dávať zmysel. To, čo sa učia, aby v praxi videli. Aby v prvom rade mali vyučujúcich, ktorí žijú v symbióze vzdelávanie-prax. Vedia, čo učia, vedia v akých podmienkach prebieha napr. ranná toaleta pacienta a pri akom počte personálu. Pre mladých ľudí je zaujímavé, keď máte vyučujúceho, ktorý je vaším partnerom a sprevádza vás počas štúdia. A keď ste dobrým príkladom, tak vás budú „kopírovať“, a poniektorí, budú chcieť byť lepší, ako vy sami. A to je hnací motor. Môžeme hovoriť aj o optimálnych pracovných podmienkach, ale čo s pracovnom klímou, keď nie sú ľudia motivovaní? Je potrebné vytvárať priestor nielen pre vzdelávajúcich sa, ale aj tých, ktorí sú v praxi. Možnosti na rozvíjanie komunikačných zručností, tréningov zvládania záťažových interpersonálnych situácií, ako aj náročných verbálnych a brachiálnych útokov pacientov. Ktorý poskytovateľ má také portfólio, je zaujímavý pre budúcich absolventov. 

Venujete sa aj organizovaniu odborných vzdelávacích podujatí pre sestry. Čo si po takomto podujatí tak sama pred sebou poviete?
Tak toto je neskutočná drina, energia, ktorá ma valcuje, ale v pozitívnom zmysle. A keď sa spoločné dielo vydarí, a je pozitívna spätná väzba od účastníkov, tak to je úžasný pocit. Aj keď sa niečo nevydarí, ako by sme očakávali, tak si poviem, že super, viem o tom, a potom je priestor na vylepšovanie.

Predstavte si, že pracujete v zdravotníckom zariadení, kde máte vytvorené ideálne podmienky. Ako by ste si tam predstavovali svoju prácu? Čo by tam bolo, čo by tam nemalo chýbať. Aká je Vaša vízia „ideálneho“ zdravotníckeho zariadenia?
Tak toto viem presne. O takom snívam. Mám tím ľudí, ktorí majú zodpovednosť za svoju oblasť, procesy fungujú. Kreujeme si klímu, ktorá nás inšpiruje. Mám pokryté všetky oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, aj personálneho, aj manažérskeho, aj ekonomického, aj marketingového, aj právneho a aj sociálneho smeru. Úplne vážne vidím priestor ešte aj na vlastné vzdelávanie pracovníkov, trénovanie, či už v simulačných podmienkach, alebo v teréne. A bilaterálne kredit a atraktivitu môjho zariadenia zvyšuje spolupráca so zahraničnými partnermi, dodávateľmi a samozrejme aj priestor vidím pri motivácii pracovníkov byť dobrovoľníkmi v rôznych neziskových organizáciách a komunitách. 

Boli aj situácie, kedy ste uvažovali, že už viac nebudete vykonávať povolanie sestry? Ak áno. Čím boli spôsobené a ako ste nimi prešla?
Musím priznať, že ma nikdy nenapadlo robiť inú profesiu. Váhala som, či ostanem na Slovensku v tejto profesii. Iné situácie nastali v okamihoch práve počas odborných stáží v zahraničí, kedy sa vo mne vzbudzovala vízia pôsobenia mimo SR. A napokon, keď som videla, že ako to tam funguje, prečo neimplementovať niektoré prvky aj u nás. Naučiť sa robiť veci lepšie. 

Ak je to možné, radi by sme sa spýtali aj na oblasť života mimo vášho  povolania sestry. Máte veľa aktivít, ktorým sa profesijne venujete. Vplýva Vaša práca na súkromie a naopak, ovplyvňuje nejako súkromie Vašu profesiu?
Pri množstve aktivít je zatiahnuté do diania aj moje okolie. Moja rodina. Pri veľkorysej podpore mojej rodiny, môjho manžela, to všetko má svoju rovnováhu. Dojmy z pokazeného dňa v práci filtrujem počas cesty domov pri hudbe, a obšas sa mi stane, že prácu si donesiem aj domov, ale „iba“ v podobe papierov :-)

Čo robíte preto, aby ste neprenášala stres z práce domov?
Ako som spomenula, hudba na ceste domov ma v mnohých prípadoch zbaví stresu.

Ako najradšej relaxujete vo voľnom čase?
Vo voľnom čase mám rada turistiku, bicykel, korčuľovanie, lyžovanie, nordicwalking, záhrada, syn, plávanie.

Zmenilo sa niečo vo Vašom osobnom živote, že ste sa stali Slovenkou roka v kategórii Zdravotníctvo? 
Môj osobný život ide ďalej. Pribudla nádherná soška Slovenky, obraz z vernisáže nominantiek a množstvo zážitkov,  a priateľstiev.

Určite ako zdravotnícky pracovník vediete zdravý spôsob života. :) V rámci životosprávy máte nejaké osvedčené pravidelné rituály, ktorých sa držíte a ktoré by ste odporúčali aj iným? Je niečo, na čo máte slabosť, ktorá Vás v tom narúša?
Práca ostáva na pracovisku. Ak nestihne ostať, vytratí sa pri hudbe. A ak z nej niečo domov prenikne, tak sa jej treba venovať až večer. 

Pre niekoho je varenie relaxom, čo však Vy? Máte svoj obľúbený recept?
Varím rada a rýchlo. Obľúbených je viac receptov. Lasagne, rôzne jedlá z húb, zeleniny. Dokonca si robíme domáce lekváre – ako ide sezóna, počnúc jahodovými, marhuľovými, ríbezľovými... Výzvou pre mňa je lekvár z moruše.

A čo móda? Aký štýl obliekania preferujete?
Mám rada módne veci, pestré farby, svetlé v lete. Milujem šaty, sukne. Mám rada sukňové kostýmy.

A umenie? Hudba, film, kniha?
Na túto záľubu mi ostáva menej času. Rada počúvam hudbu podľa nálady (Celine Dion, aj fimové hudobné spracovanie).

Obľúbené kvety?
Milujem tulipány a hortenzie.

Máte svoje vysnívané miesto na Slovensku, kde ste ešte neboli a kde by ste sa išli raz určite pozrieť?  Alebo miesto, kam sa rada vraciate?
Slovenský raj, a určite je výzva Gerlachovský štít. Rada by som prešla západné Tatry.

Vaše životné krédo?
Per aspera ad astram. (*pozn. drsnou cestou ku hviezdam)

Aké pocity má zdravotnícky pracovník, ak mu pacient vrele a skutočne od srdca „poďakuje“? 
Je to neskutočne príjemný pocit. Dokonca mávam zimoriavky.

Hovorí sa, že aj pacienti majú svoje práva. Majú podľa Vás aj povinnosti? 
Súhlasím s tým, že nielen pacienti, ale každý máme svoje práva, ale aj povinnosti. Napr. v domácom poriadku kliník tých povinností je viac ;-)

Každý sme potenciálny pacient. Skôr či neskôr s veľkou pravdepodobnosťou sa ako pacienti ocitneme v rukách zdravotníckeho personálu. Vedela by ste nám niečo odporučiť, ako sa ako pacient pripraviť na takúto situáciu? Je niečo, na čo by sme mali byť, ako pacienti, počas pobytu v zdravotníckom zariadení, pozorní?
Na to sa asi pripraviť nedá. Prijať danú situáciu, a byť vnímavý. Pozornosť treba venovať sebe a svojim deťom.