Sestra má v starostlivosti o zdravie nezastupiteľné miesto. Postupne sa zvyšuje jej odborná kvalifikácia, rozširujú sa kompetencie, má väčšiu samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Sestra samostatne vykonáva posudzovanie stavu pacienta, stanovuje ošetrovateľskú diagnózu a vypracuváva plán starostlivosti v spolupráci s daným pacientom. 

Sestry tvoria dôležitý článok v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, bez nich by totiž nebolo možné realizovať klinickú medicínu v praxi. Sestry sú čoraz dôležitejšími členmi zdravotníckeho tímu, lebo práve ony sú v najužšom kontakte s pacientom.

Úlohou sestry je snaha o vytvorenie dokonalého liečebno - ošetrovateľského vzťahu s pacientmi. Profesia sestry patrí medzi pomáhajúce profesie, ktoré zrejme nikdy nebudú spoločensky ani finančne dostatočne docenené aj napriek svojej nenahraditeľnosti.

Pri svojej práci je sestra povinná rešpektovať štyri základné zložky ošetrovateľstva – starostlivosť o zdravie, predchádzanie ochoreniam, podieľanie sa na zlepšovaní zdravotného stavu a zmierňovaní bolesti. Pri ošetrovaní sa snaží o vytváranie podmienok, ktoré vyhovujú individuálnym potrebám chorého. 

Sestra si musí neustále uvedomovať, že akékoľvek jej správanie môže mať vplyv na pacienta. Počas prístupu k pacientovi by sa preto mala sestra zamerať na pozitívne prvky, akými sú individuálny a empatický prístup.

Ak je interakcia medzi sestrou a pacientom pozitívna, vytvorí sa medzi nimi pomerne silné citové spojenie, ktoré má veľký význam práve pre pacienta. Príliš blízky vzťah však môže byť signálom, že pacient je na sestre závislý.

Profesia sestry – ošetrovateľky je neodmysliteľne spojená s morálnym predpokladom. Nejde len o súhrn odborných vedomostí či zručností, ale nutná je tiež schopnosť vychádzať s ľuďmi, vedieť pracovať v kolektíve a riadiť spolupracovníkov.

Pri výkone povolania sú dané určité povinnosti a s nimi súvisí aj zodpovednosť. V etike nie sú formálne zákony, stanovené sú normy, a to tzv. etický kódex. Potreba starostlivosti o chorého je daná mravným princípom, pričom do úvahy sa berie jazyk, kultúrne zvyky a osobnostná hodnota jedinca. Morálne predpoklady pre vykonávanie profesie sestry, jej schopnosť alebo neschopnosť empatie či citlivej komunikácie s chorým, sa formujú už od útleho veku, a to hlavne v rodine, v škole a vo vzťahoch s rovesníkmi i s najbližšími. Z etického hľadiska sú práve schopnosti komunikácie a empatie kľúčovými vlastnosťami sestry.

Empatický prístup je schopnosť sestry vcítiť sa do duševného stavu pacienta. Sestra by mala vedieť rozpoznať duševné rozpoloženie pacienta a vedieť, akú má náladu, a čo potrebuje.

Paradoxom je, že schopnosť emočného priblíženia je potrebná pre dobrú sestru, no na druhej strane sestra musí mať aj vypestovanú emočnú odolnosť, schopnosť vnímať pacienta a jeho ochorenia s odstupom, ktorý nesmie byť prejavom cynizmu.