Kde sa to celé začalo?
Na začiatku bola myšlienka, ktorá sa usídlila v našich mysliach a zrela až do času, kým sme sa ju v roku 2014 nerozhodli zhmotniť a to v podobe projektu „Poďakuj sestre“. Táto myšlienka nám, samozrejme, nenapadla len tak pri čakaní na autobus, ale priamo v centre diania. S naším občianskym združením Komora pre medicínske právo – MEDIUS sa totiž už dlhodobo pohybujeme medzi zdravotníkmi, ktorých vzdelávame v oblasti medicínskeho práva. Popri tom sme boli vždy otvorení ich potrebám a citlivo vnímali problémy, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú, a preto sme si nemohli nevšimnúť, že sa častokrát cítia nedocenení a psychicky vyčerpaní. A tak sme zareagovali na ich volanie po zmene a odhodlali sa ovplyvniť aspoň to, čo bolo v našej moci.
Projektom „Poďakuj sestre“ sme chceli podporiť tú skupinu zdravotníckych pracovníkov, ktorá bola v tom čase najviac zraniteľná. Naším úmyslom bolo vyzdvihnúť význam povolania sestier a povzbudiť verejnosť k tomu, aby si viac uvedomovala dôležitosť ich práce a aby ich za ňu vedela aj oceniť. Pekná myšlienka projektu, z ktorého ide ľudskosť, sa ľuďom zapáčila a slová vďaky začali postupne pribúdať nielen na adresu sestier, ale aj na adresu ostatných zdravotníkov. Tento vývoj nás milo prekvapil a inšpiroval k tomu, aby sme to, čo sa začalo prirodzene diať, zapracovali do nášho projektu a jeho pozornosť upriamili na celý zdravotnícky personál. Hlas ľudu teda dotvoril našu prvotnú myšlienku a v roku 2020 sme projekt predstavili pod novým názvom „Poďakuj.sk“.
Poďakovanie ako zázračný životabudič
Je dokázané, že úspešnosť liečby nezávisí len od podania správneho lieku, ale častokrát aj od psychického nastavenia pacienta. Úsmev, vľúdnosť, slová nádeje a povzbudenia a úprimný záujem oňho ako o človeka, ktorý nie je len číslo v poradovníku, ho psychicky zoceľuje a pomáha mu lepšie zvládať svoju chorobu.
Podobne to funguje aj na strane zdravotníckeho personálu. Finančné ohodnotenie je síce dôležité, ale pocit naplnenia z práce, ktorú vykonávajú, zohráva v ich profesijnom živote taktiež významnú rolu. Práve pozitívna spätná väzba pacientov ich motivuje k tomu, aby aj napriek podmienkam, ktoré nie sú pri tomto povolaní vždy ideálne, nestrácali chuť zotrvať a byť tu pre ľudí, ktorí ich potrebujú a pre ktorých sú niekedy poslednou nádejou na ich ceste za zdravím. Uznanie a vďaka pacientov zároveň prispieva k ich spokojnosti a je hnacím motorom do ďalších dní ich pracovného života.
Napísané vietor neodveje
Kto z nás si ešte spomenie na éru pamätníkov? Určite by sa nás našlo viac, ktorí máme jeden taký aj doma a z času na čas si v ňom zalistujeme, zaspomíname a pousmejeme sa nad venovaniami, ktoré nám tam zanechali ľudia, ktorí mali kedysi tú česť, že sme im svoj pamätník zverili do rúk. Vždy sme sa ho potom nevedeli dočkať a tešili sa na moment, kedy sa k nám vráti a my si budeme môcť o sebe prečítať niečo pekné.
Slovo „ďakujem“ vyslovené osobne nepochybne poteší a nemalo by sa naň zabúdať, ale v písomnom prejave je človek častokrát otvorenejší, má čas utriediť si myšlienky a vyjadriť všetko, čo má na srdci. Slová vďaky sa v tejto forme zároveň zachovajú dlhšie ako tie raz vyslovené.
„Poďakuj.sk“ vytvára pre pacienta ideálny priestor, v ktorom vie zvečniť svoje poďakovanie a verejne pochváliť konkrétneho zdravotníka. Ten si ho môže kedykoľvek prečítať a vrátiť sa k nemu aj s odstupom času – či už len tak pre radosť alebo keď ho prepadnú pochybnosti a potrebuje sa utvrdiť v tom, že to, čo robí, robí naozaj dobre.
Pretože negativity už bolo dosť!
Zdravotníci sú verejnosťou ostro sledovaní, a preto žiadne ich zaváhanie alebo zlyhanie neostane bez povšimnutia. Je to pochopiteľné, keďže im je do rúk zverené to najcennejšie, čo človek má – ľudský život. Koľko príbehov so šťastným koncom sa však denne píše v našich nemocniciach? A o koľkých z nich sa dozvieme? Aj napriek tomu, že ich počet ďaleko prevyšuje tie negatívne, pozitívne správy sú v úzadí a do popredia sa tlačia tie, ktoré nevykresľujú naše zdravotníctvo v najlepšom svetle.
Náš projekt „Poďakuj.sk“ je tu preto, aby si práve tie malé či veľké zázraky, ktorých sú pacienti každý deň svedkom, nenechávali pre seba, ale dali o nich vedieť a posilnili tým dôveru verejnosti v schopnosti našich zdravotníkov.
Nezabúdajme, že svet je taký, aký si ho sami spravíme, a preto nehľadajme to, čo by sme skritizovali, ale buďme vďační a chváľme to dobré, s čím sa denne stretávame ;-)