Helen L. Gilson bola zdravotnou sestrou počas občianskej vojny v USA. Pôvodne sa venovala príprave budúcich zdravotných sestier. Výučbu vykonávala do roku 1858. Neskôr sa stala vychovávateľkou v rodine starostu mesta Chelsea, Massachusetts Franka Fraya. Pán Fray bol angažovaný na pomoci počas občianskej vojny. Blahu vojakov venoval svoje bohatstvo, čas aj osobné úsilie.

Helen sa chcela stať členkov vrchných ženských sestier „Dorothea Dix“, ale jej žiadosť zamietli,  pretože bola príliš mladá. To jej nezabránilo v naplnení túžby slúžiť chorým a raneným. Nakoniec jej umožnili pracovať s pánom Frayom a jeho asistentmi priamo na bojisku.

Po porážke Únie na Bull Run, Helen a starosta Fay odišli do Virgínie, kde pomáhali pri liečení a zotavovaní zranených. Nasledujúce tri roky obaja cestovali po bojisku a svoje životy oddali zachraňovaniu ranených vojakov. Pohybovali sa medzi zranenými vojakmi, nachádzali zanedbané telá, vojakov v príšerných mukách, vysmädnutých, stretávala ich smrť, strach, utrpenie. Helen bola známa svojim spevom chorým a raneným vojakom, ktorým odpútavala pozornosť od ich bolestí a rôznych nepríjemných zvukov, ktoré sprevádzali boje. Mala pozoruhodný priaznivý vplyv na vojakov, ku ktorým mala individuálny prístup a zahŕňala ich modlitbami, nehou a nádejou.

V roku 1864 starosta Fay musel odisť do Baltimoru a Helen nariadil cestu do Petersburgu vo Virginii, kde sa mala pripraviť na očakávanú bitku.

Zranených vojakov boli desiatky tisíc, medzi nimi značný počet čiernych vojakov. Zranení boli prevezení do dočasného zariadenia na City Point. Helen vo svojich spomienkach opísala zariadenie, ktoré malo slúžiť pre ranených vojakov ako miesto, ktoré v žiadnom prípade, ani len nepripomínalo nemocnicu. Bolo to len skladisko pre zranených mužov. Vojaci boli zanedbaní, organizácia nedokonalá a v dôsledku toho bola úmrtnosť veľmi vysoká. Stav vojakov bol hrozný, rozšírená malária, horúčky, týfus a rastúci počet úmrtí. Helen bola zhrozená s takýmito podmienkami a rozhodla sa urobiť odvážny krok k zvráteniu situácie,  s čim ale nesúhlasilo ani jej okolie, keďže mohla kedykoľvek umrieť. Bez pomoci iných osôb, vďaka jej jemnosti, ženskému taktu, diplomatickému jednaniu a schopnosti sa jej podarilo zorganizovať kampaň na zriadenie nemocníc pre čiernych vojakov.

Podarilo sa jej presvedčiť generála Ambrosa Burnsidea, aby sa plán zrealizoval a takéto nemocnice sa zriadili. Vďaka Heleninej iniciatíve a schopnosti  bol vybudovaný „the Colored Hospital Service“. V tejto nemocnici sa starali o stovky zranených černošských vojakov. Armáda, konkrétne vojaci pomáhali Helen s chodom nemocnice, pracovali ako kuchári, zdravotné sestry, taktiež prichádzalo na pomoc aj mnoho civilných dobrovoľníkov zo severu. Zaviedla lekárske a disciplinárne poriadky, vyžadovala dodržiavanie čistoty a poriadku, zaviedla zvláštnu výživu pre vojakov. Helen bola každodenne v kontakte s pacientmi a vedela špecifické potreby každého z nich. Onedlho sa podarilo znížiť mieru úmrtnosti a zariadenie sa stalo jedným z najlepších.

V teple, v ktorom Helen väčšinou pracovala sa množilo a šírilo množstvo ochorení a Helen čoskoro ochorela na maláriu. Napriek tomu ostala na svojom pracovisku až do 2.apríla 1865, do pádu Richmondu. Neskôr opustila armádu a  zotavovala sa z malárie.

Potom sa vrátila k svojej práci pre starostu Fraya, ktorému pomohla pri prevádzke sirotinca pre najmenej tristo černošských detí.

V roku  1866 sa Helen vydala. Len o dva roky neskôr zomrela pri pôrode v nemocnici Newton Corner spolu s dieťaťom. Príčinou bolo aj to, že sa nikdy úplne nezotavila z malárie, na ktorú ochorela počas vojny. I keď sa počas svojho pôsobenia na bojisku na chvíľu vracala domov, aby načerpala stratenú silu, krátke intervaly odpočinku jej neumožnili dostatočne sa zotaviť.

Helen L. Gibson si svojimi činmi, oduševnenosťou a zanietenosťou pre pomoc chorým a ranným vojakom vyslúžila pomenovanie „anjel vojakov“. Vďaka jej obetavej práci počas horúčav, ale aj treskúcej zime, v stane alebo na otvorenom bojovom poli, v daždi, v snehu, pod paľbou na bojisku, obkolesená zákernými nebezpečnými nákazami.